Po niekoľkých rokoch hľadania cesty k šťastnejšiemu a zdravšiemu životu som prišla k tomu, že príčinou všetkého nešťastia v našom živote je neprijímanie toho, čo je.
Naučili sme sa odporovať realite:
- chceme byť zdraví, a tak bojujeme s chorobou
- nechceme trpieť bolesťami, lenže z tabletiek je nám už zle alebo žiadne nezaberajú
- nebaví nás už depresia alebo apatia
- nechceme chodiť do tej práce, ktorú máme, ale "z niečoho predsa musíme žiť"
- túžime po nových veciach (telefóne, aute, dome, zamestnaní, či dovolenke)
- chceme viac peňazí
- nie sme spokojní s tým, ako vyzeráme
- chceme, aby nám náš partner alebo naše deti viac pomáhali
- chceme, aby sa niektorí ľudia zmenili alebo naopak, aby boli takí ako kedysi
- už nechceme byť sami
- chceme von z bludného kruhu, ale nevieme ako
- čakáme na zázrak, ...
Všetky tieto túžby sú známkou toho, že kladieme odpor realite.
Mám pre Vás jednu správu:
Čomu kladieme odpor, to pretrváva. Len to, čo prijmeme, sa môže zmeniť.
Ako však prijať to, čo je? Zvlášť, keď je to podľa nášho posudzovania zlé?
Jednoducho. Stačí prijať všetky pocity, ktoré to, čo nevieme prijať, v nás vyvoláva.
Á pocity. Pocity? Aké pocity?
Keď sa Vás teraz opýtam, čo cítite, viete mi odpovedať inak ako:
Mám sa dobre.
Cítim sa normálne .
Je mi zle.
Viete nazvať pocity ich pravým menom? Napríklad:
Cítim strach, až úzkosť, ktorá ma paralyzuje tak, že sa nemôžem pohnúť z miesta.
Je mi to ľúto a chce sa mi z toho plakať.
Cítim veľký smútok, žiaľ.
Celé telo sa mi stiahlo, mám pocit, že nemôžem dýchať, až tak sa bojím pomyslieť na to, čo by sa mohlo stať.
Cítim taký hnev, až mám chuť niečo rozbiť.
Mám pocit viny...
Alebo:
Som taký/á šťastný/á, že každá bunka v mojom tele tancuje.
Cítim také nadšenie, že sa mi chce smiať, spievať a kričať do celého sveta.
Cítim v tele pokoj.
Každý sval na mojom tele je uvoľnený a ja sa usmievam s vedomím, že všetko je v najlepšom poriadku...
Ak Vás nikto v detstve neučil všímať si svoje pocity, patríte k väčšine ľudí, ktorí to, čo cítia, nevedia pomenovať a len ťažko to prvýkrát popíšu. Je to v poriadku.
Ak ste nikdy nestáli na kolieskových korčuliach, ťažko prejdete ulicu bez zaváhania, či dokonca pádu...
Všímať si svoje pocity, vedieť ich pomenovať a prijať sa dá naučiť rovnako ako písanie a čítanie.
Načo by sme to mali vedieť?
Pocity sú signály nášho tela, ktoré nás upozorňujú na to, či to, čo robíme, je pre nás vhodné alebo nie.
Dobré pocity (šťastie, radosť, ...) sú znamením toho, že kráčame po správnej ceste. Nepríjemné pocity nás upozorňujú na to, že niečo nerobíme správne.
Členenie pocitov na dobré a zlé sme vymysleli my - ľudia. Oboje pocity sú však rovnocennými signálmi. Nepríjemné pocity nie sú naši nepriatelia. Sú rovnako ako tie dobré našimi najlepšími priateľmi.
Pocity sú neomylné v tom, či konáme v prospech vlastného zdravia a šťastia alebo proti sebe samým.
Pre prijatie pocitov je dôležité uvedomiť si nasledujúce skutočnosti:
1. Všetky pocity sú naši priatelia. Sú len signálmi tela, či kráčame po správnej ceste k vlastnému šťastiu a zdraviu.
2. Každý pocit prichádza s tým, že nás chce na niečo upozorniť a vzápätí chce odísť. Pocit je signál. Netreba ho potláčať, či ignorovať. Môžete vari ignorovať červené svetlo na semafore? Môžete - s vedomím, že Vás čaká trest alebo aj horšie následky v podobe nehody.
3. To, čo cítite, je jedinečné. Nikto necíti v rovnakých situáciách tie isté pocity s rovnakou intenzitou a fyzickými prejavmi ako Vy.
Predstavte si situáciu, že v rade stojí 5 ľudí a jeden človek pred nimi na každého nakričí plný hnevu a zúrivosti, že je hlupák. Prvý človek v rade sa naštve a nakričí na útočníka, že hlupák je on. Druhý sa začne cítiť vinný, ani nevie za čo a skloní hlavu. Tretí sa urazí a odíde. Štvrtý v kľude odpovie, že s názorom kričiaceho nesúhlasí a pokojne odíde. Piaty sa rozosmeje a v záchvate smiechu vykoktá, že väčší vtip ešte nepočul.
Ak by sa aj všetci 5 ľudia v rade nahnevali, čiže by zareagovali rovnako, ich reakcia by určite nebola rovnaká na 100%. Niekto by s hnevom cítil agresivitu a túžbu ovládnuť toho druhého, iný by sa hneval zo strachu, ďalši možno s pocitom viny. Niekomu by sa stiahlo celé telo, iného by rozbolel žlčník alebo by sa celý roztriasol. Jeden by sa hneval celý deň, iný tri dni a ďalší tri minúty...
Vaše pocity sú len a len Vaše! Nikto ich necíti rovnako ako Vy a nikto ich nemôže potlačiť alebo uvoľniť, len Vy!
Takže ...
Chcete sa vo svojom živote cítiť lepšie ako doteraz? Túžite po väčšom zdraví a šťastí?
Naučte sa prijímať svoje pocity!
